संस्‍कृतशब्‍दकोशः

संस्‍कृत-हिन्दी-आंग्ल शब्दकोश


Monier–Williams

अनपवृज्य — {an-apavṛjyá} mfn. not to be finished (as a way##'free from objects that should be shunned as impure' Sāy.) RV. i, 146, 3