संस्‍कृतशब्‍दकोशः

संस्‍कृत-हिन्दी-आंग्ल शब्दकोश


Monier–Williams

अपिवृज् — {api-√vṛj} (3. pl. {-vṛñjanti}##aor. 3. pl. {avṛjann ápi} RV. x, 48, 3) 'to turn to', procure to, bestow upon (dat. or loc.) RV