संस्‍कृतशब्‍दकोशः

संस्‍कृत-हिन्दी-आंग्ल शब्दकोश


Monier–Williams

अभिबुद्धि — {abhi-buddhi} f. (in Sāṅkhya phil.) N. of a function of the intellect (comprising {adhyavasāya}, {abhimāna}, {icchā}, {kartavyatā}, and {kriyā})