संस्‍कृतशब्‍दकोशः

संस्‍कृत-हिन्दी-आंग्ल शब्दकोश


संस्कृत — हिन्दी

उच्छ्वसित — यद् उच्छ्वासेन बहिः आगतम्।; "रुग्णस्य उच्छ्वसितात् वायोः दुर्गन्धः आयाति।" (adjective)

Monier–Williams

उच्छ्वसित — {uc-chvasita} mfn. heaving, beating, breathed, inspired##recovered, calm##revived, refreshed, gladdened Kum. Mālav. Kathās. Ragh. &c##heaving, swelling up, raised, lifted Ragh. Kathās. Megh. &c##expanded, burst, unfastened, untied##blooming BhP. Mālatīm##({am}), n. breathing out, respiration##exhalation##breath##throbbing, sighing Sāh. Ragh. Kum. Śak##bursting##unfastening, untying Megh. Ragh

इन्हें भी देखें : निश्वासः, उच्छ्वासः, उच्छ्वसितम्; उच्छ्वासः, रेचकः, शुष्मः, रेचनम्, विनिश्वसितः, उच्छ्वसितः;