संस्‍कृतशब्‍दकोशः

संस्‍कृत-हिन्दी-आंग्ल शब्दकोश


Monier–Williams

उद्ध्माय — {ud-dhmāya} ind. p. having breathed out, expiring ŚBr. i, 4, 3, 18##(the MSS. read {udhnāya} Sāy. {udmāya}, Weber conjectures {ud-dhmāya}.)