संस्‍कृतशब्‍दकोशः

संस्‍कृत-हिन्दी-आंग्ल शब्दकोश


Monier–Williams

उपधाव् — {upa-√dhāv} Ā. (p. {-dhāvamāna}) to run##to soar RV. viii, 3, 21: P. {-dhāvati}, to run near, approach hastily##to have recourse to for assistance TS. ŚBr. TāṇḍyaBr. MBh. R. BhP. &c