संस्‍कृतशब्‍दकोशः

संस्‍कृत-हिन्दी-आंग्ल शब्दकोश


हिन्दी — अंग्रेजी

घटिया — bad (Noun)

शरारती — bad (Noun)

अनर्थकारी — bad (Noun)

निष्फल — bad (Noun)

अस्वस्थ — bad (Noun)

दुष्ट — bad (Noun)

सड़ा — bad (Noun)

अश्लील — bad (Noun)

बुरा — bad (Adjective)

न वसूला जा सकने वाला — bad (Noun)

बहुत — bad (Noun)

अशुभ — bad (Noun)

सड़ा हुआ — bad (Noun)

अनाकर्षक — bad (Noun)

गलत — bad (Noun)

अकुशल — bad (Noun)

अयोग्य — bad (Noun)

दुःखी — bad (Noun)

विषैला — bad (Noun)

अप्रसन्न — bad (Noun)

English ↔ Hindi

bad — cqjk][kjkc

Monier–Williams

बद् — {bad} or {band}, cl. 1. P. {badati} or {bandati}, to be firm or steady iii, 14 (cf. √3. {pad})

इन्हें भी देखें : अकरणि; अकाल; अक्षेत्र; अक्ष्णयाद्रुह्; अख्याति; अगातृ; अग्न्याधेय; अघ;

These Also : aubade; badge; badger; badinage; gambado; tribadism; troubadour; badly; Abada; Abaddon; Abandon; Abet;